Išli sme do Prahy. Zavolal nás tam Pepo. Rišiho pracovne a nás baby nepracovne. Júú, veľmi som sa potešila, dlho sme už nikde neboli. Dátum nám moc nesedel. V stredu sme boli limitovaní štátnicami, na ktorých musel Rišík sedieť a v sobotu mojou stretávkou z výšky. Nakoniec sa nám streda uvoľnila. Slovo "našťastie" som nenapísala zámerne, Rišiho šéfka si totiž zlomila nohu.
Tak v stredu doobeda som ešte bola s babami kuknúť našich hasičov. Hanka sedela snáď vo všetkých autách a dokonca aj striekala vodu z hadice. Doma sme sa rýchlo zbalili, niečo zjedli a hajde na stanicu. Tam milión ľudí, vlak meškal asi len 10 minút. Ujko sprievodca nám neotvoril dvere na kočík, podľa mňa bol lenivý, vyhováral sa na všeličo. Ale nevadí, Rišo ho nejak napratal do vlaku, popritom mu popadali fľaše vody na koľajnice. Uf, zvládli sme to. Sprievodca nás usadil do kupéčka pre vozičkárov. V takom sme ešte nešli. 4,5-hodinová cesta nám ubehla veľmi rýchlo. Hanka si čítala, skákala, ležala, spala, jedla. Agi tiež spala asi 2 hoďky.
V Praze-blaze sme vlastne ani neboli, Pepovci si totiž nažívajú na Kopanine. Rýchle uvítanie a vzápätí Nikolka, Tom a Hanka šup do vane a už bolo veselo. Na druhý deň boli Pepove deti v škôlke, Hanka mala všetky ich hračky pre seba. A nebolo ich málo. Na ihrisku, ktoré vyzeralo byť iba naše, sa Hanka dobre zahrala, odsledované sme všetky lietadlá, ktoré nám lietali iba pár metrov nad hlavami.
Podvečer prišla ešte jedna rodinka s malou Luckou, Pepova sestra Denďa a aj Martin z Borku. Zrazu aj ten veľký dom sa zdal byť malý. Deťom to samozrejme nevadilo, o cuckoške Agi ani nehovoriac. Tá si tam obľúbila schody, len ešte na ne nevedela vyjsť.
V piatok mali chlapi pracovné stretko, maminy svoj každodenný svet s deťmi. Ešte sme išli pozrieť koníkov, sliepky a hneď po obede rýchlo na vlak cez piatkovú Prahu. Vlak bol plný, lebo však piatok. Vyteplený, lebo však vonku 30 °C. Ale prežili sme aj to. Hanka si čítala, skákala, ležala, spala, jedla. Agi tiež spala asi 2 hoďky.
Jááj, velice rada ja mám vlaky. Som zvedavá, čo bude, ak si raz náhodou kúpime auto. Bude si Hanka pamätať cesty vlakom? Bude Agi poznať vlak aj zvnútra?
