Spím spíš spíme

V poslednej dobe znova spávame všetci v jednej posteli. Prešli sme si už viacerými scenármi. Ešte keď sme boli len traja, dosť dlho sme postieľku využívali na odkladanie vecí, prípadne na "odloženie" Hanky, keď sa už veľmi hýbala a potrebovali sme čosi porobiť v spálni. Jednoducho tá naša postieľka si našla iné uplatnenie. A to som mala takú krásnu predstavu, že ju pomaľujem fialovými bodkami a Hanka tam prespí celé svoje detstvo. K bodkám som sa doteraz nedostala a Hanka tam odmalička prespala len zopár nocí. Našťastie.

Dosť dlho sme spávali všetci traja na manželskej posteli. Bolo to veľmi milé a hlavne praktické. Žiadne prekladanie po kojení, veď od deviateho mesiaca to bolo aj 8-krát za noc. Takto pri mne to bolo jednoduchšie. Ráno po zobudení sa Hanka na nás krásne usmiala, nielen svojím bezzubým úsmevom, ale aj tými očiskami, ktoré sa mi ráno zdali dvojnásobne väčšie. Pri uspávaní sa zas neustále uisťovala znamienkom, ktoré mám na brade. Časom Hanka začala spávať v čudesných polohách, buď sme spali na znak π alebo písmeno И. Alebo tak nejak ako na obrázku.

Keď už bola Agáka tesne pred narodením, spoločné spanie bolo trošku náročnejšie kvôli väčšiemu bruchu, ale zvládli sme to.

Prvý mesiac, keď už bola Agátka na svete, sme spali oddelene. Hani s ocim v spálni a ja s Agi v obývačke. Vo veku 22 mesiacov to bolo vlastne prvýkrát, kedy Hanka spala bezomňa a ja bez Hanky. Bála som sa, ako zvládne zaspávanie, ale zase raz som sa presvedčila, že to rodičia riešia veci viac ako by bolo potrebné. Našťastie som tak rýchlo porodila, že sa ocino stihol vrátiť domov na uspatie a zvládli to úplne v pohode. A odvtedy vlastne len Riši uspáva Hani. 

Po mesiaci v obývačke som sa s radosťou vrátila do spálne. Zatiaľ uspávame každý to "svoje dieťa" oddelene. Agi je už o ôsmej unavená a Hanka ešte absolvuje polhodinovú tortúru s čistením zubov, prezliekaním, čítaním knižiek. Ďalšiu polhodinu sa nevie uložiť a zaspať, prelieza do postieľky a späť. Čakám, kedy už budú môcť zaspať spolu. Riši potom Hanku preloží do postieľky a do veľkej postele môže prísť Agátka. Nemáme totiž  postieľku s odnímateľnou bočnou stranou, preto to máme vymyslené takto. Keď už ideme spať aj my, tak nás často prekvapia rôzne scenáre. Buď je Hanka v postieľke a Agi rozložená na polke postele, my dvaja si potom ľahneme na druhú polku. Alebo si Hanka prelezie k Agátke, chytí ju za ruku a tak spolu spia. Vtedy som asi najviac dojatá nad ich začínajúcou sesterskou láskou. 

Asi by som mala modifikovať ten obrázok vyššie. Často má každý z nás rovnaký diel postele, nezáleží na tom, kto má akú šírku tela, či rozpätie rúk. Zatiaľ sa Agi v noci nepremiestňuje, ale už sa teším, ako to bude vyzerať neskôr. Ráno som síce dolámaná, Riši spí polkou tela vo vzduchu, ale užívam si to takto. O rok, možno o dva-tri tam už budeme spať sami a len si budeme spomínať na tieto krásne pritúlené chvíle.

Skoro som zabudla, občas sme v posteli aj viacerí, záleží na tom, ktorá bábika či maco sa u nás v posteli zabudli.

Dnes píše Hanka: O mne

Volám sa Hanka a mám 27 mesiacov. To hovorí mamina, oci mi dnes povedal, že mám 2 aj štvrť roka a ja si poviem, že mám tak akurát. Rozhodla som sa, že aj ja budem občas prispievať mamine, nech vidí, čo si myslím. Mám svoj rozum predsa.

Bývame v byte, doma. Oci, mama a Agi. To je moja sestra. Ešte prednedávnom bola v maminom brušku a zrazu je s nami. Je dosť srandovná. Iba leží a ja ju pritom často bozkávam. O tom dni, keď sa narodila, vám napíšem v samostatnom blogu. To bude story!

No, kde som to prestala. Spíme všetci spolu, i keď často počúvam, ako budem bývať s Agi v detskej izbe, budeme mať poschodovú posteľ. Neviem, kedy to bude, našim všetko dosť trvá. V noci sa tlačíme na jednej posteli. Kedysi sme tam boli len traja, ale teraz tam leží už aj Agi a tá sa teda riadne rozťahuje. Občas jej v noci priľahnem ruku a dakedy aj brucho, ale to už začne mrnčať. Niekedy prespím celú noc v postieľke, ale nedávno som si začala preliezať k našim. Šak čo som ja horšia? Agi tam môže byť a ja nie? Ozaj, naši sa hrozne tešia, že mi už nemusia dávať plienku na noc. Normálka. Vydržím celú noc. Už odložili plienky pre Agi. Chúďa Agi, tá bude dediť všetko. I keď mama si myslí, že čoskoro začne nosiť takú istú veľkosť ako ja. Nerozumiem, čo tým myslela. Veď ja vynosím veci a Agátka si ich oblečie o 22 mesiacov, nie? Tak to je.

V kuchyni varíme, jeme, alebo sa len tak motáme. Sú tam zaujímavé veci na vyťahovanie. A keď ma tie veci omrzia, tak ich nechám na zemi. Neviem, prečo sa na to mamina hnevá, veď aj tak to vždy zdvihne. Nejaká je nervózna vtedy. Aj kričí na mňa. Aj keď ževraj nechám "furt na prostriedku izby nejaké veci"! No, bože.

Posledné dni sa mamina na mňa stále sťažuje, kade chodí, tam len spomenie nejaké "obdobie vzdoru". Začalo to vtedy, keď som si ľahla vonku na zem a plakala. To len tak z nudy som, lebo ináč bolo všetko v pohode. Išli sme s maminou a Agátkou domov a vtedy mi napadlo, že spravím takúto srandičku. Tak som tam nejakú chvíľu ležala, mamina sa furt chodila pýtať, čo mi je, potom zase odišla, že už ide domov, ale predsa sa vrátila. Zobrala ma pod pazuchy, potom ma aj narvala do manducy a tak sme išli. Sranda. No a že obdobie vzdoru. Každý deň robím tieto srandičky. Začala som tým, že sa akože nechcem obliekať, keď máme ísť von. Skúšam maminkinu trpezlivosť, ona ma niekedy zavrie do izby, že už ide iba s Agi von, ale ja dobre viem, že číha za dverami, že to nevydrží a o chvíľku je tam zas. Hihi. Ešte si určite niečo podobné vymyslím. Však ona to zvládne. Už sa mi aj vyhráža tým, že odloží všetky hračky. No určite.
Mám toho dosť veľa, čo by som vám napísala, ale nateraz stačí. Veď ja sa ešte ozvem.

 

Ako sa dnes Hanka o bábiku postarala

Dnes to bol zase raz jeden z tých dní, kedy sa Hanka od rána starala o jedného zo svojich kamarátov. Teraz to bola bábika so žltými vlasmi. Kedysi mala meno Júlia, ako každá iná, ale teraz sa už volá Barborka, keďže máme novú knižku o Agátke a Barborke.

Začalo sa to tým, že dala Barborku vykakať na veľký záchod. Posledný týždeň chodila Hanka cikať a kakať len na veľký. Mimochodom, dokonca sme zrušili plienky už aj na nočný spánok. Od decembra ešte neminula 40-kusový balík, tak sme si povedali, že stačí.  Bábika vykakaná, treba jej umyť zadok. Musela som pustiť vodu a umyť. Kedysi stačili vlhkáče na bábiky či macov, teraz už treba vodu. Po zobudení bola bábika veľmi hladná, preto Hani zmenila zasadací poriadok v kuchyni. Máme tam len dve stoličky, aha, časom budeme musieť dokúpiť pre baby. Otočila si ich oproti sebe, na jednu posadila Barborku a na druhú si sadla Hanka. Mala som jej otvoriť banán a už aj ponúkla Barboku.

Poslednou aktivitou bolo obiekanie bábiky. Podala som jej čiapku, šál, lebo že jej je zima.

Už dávnejšie Hanka opakuje všetko, čo robíme. Tu je len dôkaz toho, že si všíma aj tie najmenšie detaily.

Správajme sa doma čo najprirodzenejšie, ale hlavne správne!