Máme za sebou ďalší krásny výlet do našich Malých Karpát. Výstup na Vysokú (754 m n.m.) z Vývratu. Taká túra, kde si aj Hanka príde na svoje, aj my.
Prvú časť trasy prešla Hanka sama. Riši to so svojim kartografickým vzdelaním vyrátal na 2.3 km a prevýšenie 230 m. A prešla to za 1.5 hoďky. Ejha, už chytáme také tie vyratavacie maniére, to je neklamný znak toho, že Trnavská stovka sa blíži.
Celý výstup je do kopca. Hanku netreba veľmi motivovať, kráča sama. Samozrejme, že ju zaujíma všetko, čo cestou vidí. Keď sme obchádzali byliny a kríky, ktoré jej boli minimálne po krk, prišla som na to, prečo to tak je. Predstavila som si samú seba v jej výške. Necelý meter nad zemou. Myšacie diery sa nezdajú tak ďaleko, ani nie sú také malé. Aha, čerstvo padnutý zelený list z javora. Možno by bolo treba zakryť práve myšaciu dieru týmto listom. Nájsť chrobáčikov nie je problém. Hríby? Veď tie sú vysoké tak do pol lýtok. Prečo treba vyskočiť na každý peň? Lebo je akurát v takej vyskakovacej výške. Tak som si uvedomila, že jej závidím. My dospelí často prehliadame takéto maličkosti, čo máme pod nosom. Od našich rýchlych túr ubehlo už dosť veľa rokov. Vtedy sme si stihli pozrieť krajinu ako z rýchlika. Teraz pri babách máme možnosť všimnúť si každú lesnú dierku, každý lístok, každý strom preliezť.
Agi má tiež svoju funkciu. Kontrola modrej značky. Keďže ju mám v manduce tvárou ku mne, kontroluje značky, ktoré vedú cestou späť.
Z Vysokej sme sa pobrali naspäť do Vývratu, trasa bola dlhšia, išli sme na Hubalovú a odtiaľ asfaltkou do Vývratu, ktorou sme ešte nikdy nešli. Baby boli v nosičoch, takže sme si riadne šľapli.
