Dnes píše Agátka: Už mám 2 a pol roka

Zistila som, že som zabudla uverejniť starší príspevok. A je na čase, aby som napísala ďalšie.

Práve som si prečítala, čo som tu písala pred rokom. Celkom sranda. Už som aj zabudla, že som samú seba volala Ňa. Dnes sa už volám Agi. Aj Feciskaninová viem povedať. Aj ocinkove meno viem, volá sa Riško Feciskaninová.
Stále sa viem obliekať, obúvať, jesť sama, piť sama. Proste všetko. Len niekedy, častejšie poviem "ja malé bábätko som" a čakám, kto mi pomôže. Väčšinou dosiahnem svoje. Ale zato, keď má niekto otvoriť dvere, tak to musím byť ja. Keď má niekto stlačiť vo výťahu nulu alebo trojku, tak to tiež musím byť ja. Ináč začnem aj plakať. No a čo, však naši aj Hanka už dosť veľakrát stlačili tie gombíky, tak je rad na mne. Všetko musím sama.
A ináč musím už robiť veľa vecí sama, lebo od septembra idem do škôlky. Už to hovorím každému, koho stretnem. Mamina sa teší, že bude mať voľno. Neviem, čo to znamená, veď aj teraz má voľno. Tiež každému hovorí, že je na dovolenke, že si to užíva, tak neviem čo tým myslí.
A ešte sa hrám na také bábätko každý deň, keď zaspávam. Dám mamine ruku do výstrihu a už som spokojná. 
Stále utekám, chodiť ani neviem. Aj dosť padám. Dokonca sme už boli aj na pohotovosti. Rozrazila som si čelo. Furt niečo vymýšľam, neobsedím. Ževraj som taký malý diviak, chalan. Ale však niekto musí byť, s Hankou sme si to tak rozdelili.
No a vlastne už viem rozprávať. Do Vianoc som nepovedala skoro nič. Iba nejaké slabiky. Potom som trošku začala. Mamina mi povedala, že mi nerozumie ani vlastná mater. Neviem kto to je. Ale tak povedala som si, že prehovorím. A odvtedy už hovorím. Niekedy až moc.
Naši sa najviac smiali na týchto slovách:
Pršidážď = pršiplášť
Letidlo = lietadlo
vjú = vedia
povedám = hovorím
detičky spiú = spia
bubušiši = mitsubishi
vydržila = vydržala
gombinky = gombíky
ako oci budem, potom na strop dočiahnem, potom do robotky pôjdem ako oci.
budem rýchlo idieť = pôjdem rýchlo

Jaskyňa Driny bez driny

Tak sme si jedného dňa vymysleli, že pôjdeme s babami do jaskyne. Najbližšia k nám a jediná na západnom Slovensku je jaskyňa Driny. Z Bratislavy ste za necelú hodinu na parkovisku v Smoleniciach. Odtiaľ je to 20-30 minút peši cez les, pre deti nenáročná prechádzka, ktorú dala takmer celú aj naša Agi.

Vstupy do jaskyne sú väčšinou každú hodinu, treba si to pozrieť tu. Prezieravo sme zobrali aj teplejšie oblečenie. Vonku 30 °C a v jaskyni 7-8 °C. Sprievodca bol vtipný, mal naučených zopár vtipov, ktoré povedal celkom sucho, ale zato sa smiala celá jaskyňa. Veľká sranda bola, keď párkrát zhasol svetlo a tma bola čiernejšia než čierna. Celá prehliadka trvala 35-40 minút. Deti to celé vydržali, dokonca sa nám ukázal aj netopier.

V Smoleniciach je niekoľko reštaurácií, kde sa dá najesť. Výlet do jaskyne sa dá spojiť aj s výletom na Smolenický zámok, ktorý sme si my nechali na ďalší výlet.

Agátka si však neodpustila suvenír. Cestou po lese sa baby naháňali a Agi nešťastne spadla na čelo a rozbila si ho na dvoch miestach. Rana bola dosť hlboká, tak sme išli "tenkrát poprvé" na pohotovosť do Trnavy, kde jej to našťastie len zlepili. Výlet na trnavskú pohotovosť je asi na samostatnú kapitolu.

Zdar všetkým mladým speleológom.

Zažili sme Haluzice

Konečne sme si spravili väčší jarný výlet. Ak nerátam vychádzky po okolí. Vybrali sme sa do Haluzíc a veru neľutujeme. Ani sme nezhaluzili.

Z Petržalky trvala cesta niečo vyše hodinu. Haluzice sú na polceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčínom.

Zaparkovali sme na konci dedinky a vybrali sa rovno na vyhliadku, ktorá sa nachádza nad obcou. Je vzdialená asi len kilometer, do kopca a 2.5-ročná Agi to dala sama peši. Mali sme výhľad na Veľkú Javorinu, Biele Karpaty a okolité obce. Pri vyhliadke sa nachádza malé ohnisko, pár lavičiek.

Asi 5 minút od parkoviska sa nachádza zrúcanina haluzického kostolíka. Je to príjemné miesto na schovávačku.

Od zrúcaniny je to už len kúsok do "pralesa". Haluzická tiesňava má dĺžku asi 1.5 km a miestami siahajú okolité svahy až do výšky 50 m. Všade samé stromy (dokonca aj "chlpaté"), byliny, schody, prekážky. Pre deti ideálne ihrisko. Ešte k tomu chrobáky. Hotový raj.

Agátka to dala teda celé peši, nosič nám bol zbytočný. Určite ju ťahala aj Hanka, keďže za ňou stále behala. Ale predpokladám, že trojročné deti by to už mali dať peši. 

Viac info o Haluziciach tu alebo tu.
PS: Agi si doniesla ako suvenír kliešťa, takže buďte ostražití.