Dnes píše Hanka: O mne

Volám sa Hanka a mám 27 mesiacov. To hovorí mamina, oci mi dnes povedal, že mám 2 aj štvrť roka a ja si poviem, že mám tak akurát. Rozhodla som sa, že aj ja budem občas prispievať mamine, nech vidí, čo si myslím. Mám svoj rozum predsa.

Bývame v byte, doma. Oci, mama a Agi. To je moja sestra. Ešte prednedávnom bola v maminom brušku a zrazu je s nami. Je dosť srandovná. Iba leží a ja ju pritom často bozkávam. O tom dni, keď sa narodila, vám napíšem v samostatnom blogu. To bude story!

No, kde som to prestala. Spíme všetci spolu, i keď často počúvam, ako budem bývať s Agi v detskej izbe, budeme mať poschodovú posteľ. Neviem, kedy to bude, našim všetko dosť trvá. V noci sa tlačíme na jednej posteli. Kedysi sme tam boli len traja, ale teraz tam leží už aj Agi a tá sa teda riadne rozťahuje. Občas jej v noci priľahnem ruku a dakedy aj brucho, ale to už začne mrnčať. Niekedy prespím celú noc v postieľke, ale nedávno som si začala preliezať k našim. Šak čo som ja horšia? Agi tam môže byť a ja nie? Ozaj, naši sa hrozne tešia, že mi už nemusia dávať plienku na noc. Normálka. Vydržím celú noc. Už odložili plienky pre Agi. Chúďa Agi, tá bude dediť všetko. I keď mama si myslí, že čoskoro začne nosiť takú istú veľkosť ako ja. Nerozumiem, čo tým myslela. Veď ja vynosím veci a Agátka si ich oblečie o 22 mesiacov, nie? Tak to je.

V kuchyni varíme, jeme, alebo sa len tak motáme. Sú tam zaujímavé veci na vyťahovanie. A keď ma tie veci omrzia, tak ich nechám na zemi. Neviem, prečo sa na to mamina hnevá, veď aj tak to vždy zdvihne. Nejaká je nervózna vtedy. Aj kričí na mňa. Aj keď ževraj nechám "furt na prostriedku izby nejaké veci"! No, bože.

Posledné dni sa mamina na mňa stále sťažuje, kade chodí, tam len spomenie nejaké "obdobie vzdoru". Začalo to vtedy, keď som si ľahla vonku na zem a plakala. To len tak z nudy som, lebo ináč bolo všetko v pohode. Išli sme s maminou a Agátkou domov a vtedy mi napadlo, že spravím takúto srandičku. Tak som tam nejakú chvíľu ležala, mamina sa furt chodila pýtať, čo mi je, potom zase odišla, že už ide domov, ale predsa sa vrátila. Zobrala ma pod pazuchy, potom ma aj narvala do manducy a tak sme išli. Sranda. No a že obdobie vzdoru. Každý deň robím tieto srandičky. Začala som tým, že sa akože nechcem obliekať, keď máme ísť von. Skúšam maminkinu trpezlivosť, ona ma niekedy zavrie do izby, že už ide iba s Agi von, ale ja dobre viem, že číha za dverami, že to nevydrží a o chvíľku je tam zas. Hihi. Ešte si určite niečo podobné vymyslím. Však ona to zvládne. Už sa mi aj vyhráža tým, že odloží všetky hračky. No určite.
Mám toho dosť veľa, čo by som vám napísala, ale nateraz stačí. Veď ja sa ešte ozvem.