Ďalší krásny víkend pred nami a preto sme museli na výlet. Na Vápennej sme boli naposledy ešte počas Trnavskej stovky v 2012. Vždy sme prešli trasu zo Sološníckej doliny čo najrýchlejšie, aby sme si preverili našu kondičku. Predsalen nastúpať takmer 500 m výškových na 3.3 km nie je sranda.
Na nedeľu hlásili parádne počasie. Zobrali sme aj nosič pre Hanku. Zistili sme, že sa jej páči šľapať do strmáku. Ide a ide. Ani sa toľko nezastavuje po paličky či mravčeky. Vlastne prvýkrát vôbec sme sa zastavili na vyhliadke, ktorá sa nachádza ešte pred Pod Malou Vápennou. Výhľad je na Veľký Petrklín či Vápennú. Agátka toho veľa neprešla, zato Hanka vyšla asi 200 m výškových a prešla asi 1.5 km. Zakaždým prejde viac a viac. Ešte pred polrokom prešla len zopár sto metrov a už chcela do nosiča a teraz je vidno výrazný posun.
Od naloženia Hanky sme si dali asi 45 minút až na samý vrchol. Celé nám to trvalo 2 hodiny. Hore svietilo slnko, parádne sme sa slnili. Agi sa zobudila hneď hore, pochodila po vrchole, pokukala a asi po hodinke sme išli dole. Chceli sme ísť naokolo, ale to by boli 2 hodinky našej chôdze, tak sme radšej išli hodinku tou istou trasou naspäť.
Najbližšie by sme radi išli na Vápennú počas Trnavskej stovky. Bude záležať čo a ako s babami. Sološnícka dolina začína na 46.-tom kilometri, my sme teraz len začínali. Ale mali sme zároveň o 10-15 kg viac ako budeme mať na stovke. Tak si hovoríme, že ťažko na bojisku, ľahko na cvičisku. O pár týždňov uvidíme, či je 10 kilogramov navyše ekvivalentom 46 kilometrov v nohách
Teším sa však, že sa nám podaril ďalší výlet a už čoskoro vyrazíme na ďalší.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára